Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká výlučne medzi manželmi. Iné osoby si takýto režim vzájomne dohodnúť nemôžu, a to bez ohľadu na dĺžku a povahu ich spolužitia. Partneri žijúci v spoločnej domácnosti bez uzavretia manželstva sú preto z hľadiska majetkových vzťahov v celkom inom postavení, čo býva zdrojom nepríjemných prekvapení najmä pri zániku vzťahu alebo pri úmrtí jedného z nich.
Čo do bezpodielového spoluvlastníctva patrí a čo nie
Uzavretím manželstva patria veci, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov, obom manželom spoločne a nerozdielne. Pri takto nadobudnutých veciach nie je určený pomer spoluvlastníctva; nemožno teda hovoriť o tom, že polovica veci patrí jednému a druhá polovica druhému manželovi. Každá vec patrí vo svojej celistvosti obom.
Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka však z tohto pravidla vynímá päť kategórií. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom, veci získané darom, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe len jedného z manželov, veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané podľa reštitučných predpisov manželovi, ktorý vydanú vec vlastnil pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z povahy veci doň nepatrí ani majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva.
Dve z týchto výnimiek sa v praxi prehliadajú. Nástroje, prístroje či vozidlo slúžiace výlučne výkonu povolania jedného z manželov nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva ani vtedy, ak boli zaobstarané zo spoločných prostriedkov — vzniká však nárok na náhradu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo.
Tri prípustné modifikácie
Od zákonnej úpravy sa možno odchýliť dohodou manželov, ktorú § 143a Občianskeho zákonníka pripúšťa v troch smeroch. Manželia sa nemôžu dohodnúť na tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo v ich manželstve nevznikne vôbec; môžu však upraviť jeho rozsah, čas jeho vzniku a spôsob správy spoločného majetku.
Prvým spôsobom je zmena rozsahu. Manželia môžu zákonom určený rozsah rozšíriť alebo zúžiť a docieliť tak, že veci, ktoré by doň nepatrili, budú doň zahrnuté, alebo naopak, že veci, ktoré by doň podľa zákona patrili, sa z neho vylúčia. Typickým prípadom rozšírenia je situácia, keď manžel zdedí po rodičoch rodinný dom — taká nehnuteľnosť by do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrila, a ak má byť vlastníkom aj manželka, je potrebná dohoda o rozšírení. Opačným prípadom je motorové vozidlo nadobudnuté počas manželstva zo spoločných úspor, ktoré má podľa vôle manželov patriť len jednému z nich; vtedy sa dohodou rozsah o túto vec zúži.
Podľa ustáleného výkladu pôsobí takáto dohoda len do budúcnosti. Nemôže sa teda vzťahovať na veci, ktoré už boli nadobudnuté — ak manželia počas manželstva už nadobudli nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, nemôžu následne uzavrieť dohodu o zúžení, na základe ktorej by sa táto nehnuteľnosť stala výlučným vlastníctvom jedného z nich. Na usporiadanie už nadobudnutého majetku slúžia iné inštitúty, najmä vyporiadanie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Treba dodať, že toto pravidlo nie je v § 143a výslovne napísané a vyplýva z jeho výkladu.
Druhým spôsobom je úprava času vzniku. Podľa zákona vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo uzavretím manželstva; dohodou možno jeho vznik vyhradiť až ku dňu zániku manželstva. Manželia potom počas manželstva nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva a môžu s nimi voľne disponovať bez súhlasu druhého manžela. Zánikom manželstva — či už rozvodom alebo smrťou — sa však všetky veci, ktoré by inak do bezpodielového spoluvlastníctva patrili, jeho súčasťou stávajú a sú predmetom vyporiadania.
Tretím spôsobom je úprava správy spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že spoločný majetok budú spravovať len spoločne, alebo naopak, že ho bude spravovať len jeden z nich. Táto možnosť býva prehliadaná, hoci rieši práve tie situácie, ktoré v praxi vedú k sporom — kto rozhoduje o dispozíciách presahujúcich bežné hospodárenie a ako sa postupuje pri nezhode.
Forma dohody
Dohody, ktorými sa manželia odchyľujú od zákonnej úpravy, musia mať podľa § 143a ods. 3 formu notárskej zápisnice. Nejde o odporúčanie, ale o zákonnú podmienku. Ak táto forma nie je dodržaná, je dohoda absolútne neplatná — hľadí sa na ňu, akoby nikdy nevznikla, režim bezpodielového spoluvlastníctva sa naďalej spravuje zákonnou úpravou a súd na neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti. Dohoda vyhotovená podľa vzoru stiahnutého z internetu a opatrená úradne osvedčenými podpismi teda nemá právne účinky.
Účinky voči tretím osobám
Medzi manželmi pôsobí dohoda bez ďalších podmienok. Vo vzťahu k tretím osobám je však jej uplatniteľnosť obmedzená: podľa § 143a ods. 3 in fine sa manželia môžu voči inej osobe na dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Toto obmedzenie má mimoriadny praktický význam a v úvahách o ochrane majetku sa naň často zabúda. V slovenskom právnom poriadku neexistuje verejný register dohôd o modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého by veriteľ alebo zmluvný partner mohol nahliadnuť. Ak sa chcete dohody dovolávať voči banke, dodávateľovi alebo inému zmluvnému partnerovi, musíte im ju preukázateľne dať na vedomie, a to najvhodnejšie priamo pri uzatváraní príslušnej zmluvy. Dohoda uložená bez ďalšieho medzi osobnými písomnosťami svoj účel voči tretím osobám nesplní.
Pripravovaná rekodifikácia
Majetkové vzťahy manželov sú predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktorý je v legislatívnom procese s navrhovanou účinnosťou od 1. júla 2027. Podľa návrhu má byť pojem bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nahradený pojmom spoločné imanie manželov, ktoré na rozdiel od doterajšej úpravy zahŕňa nielen majetok, ale aj záväzky. Uvažuje sa aj s tým, že zmluvu o majetkových pomeroch budú môcť uzavrieť nielen manželia, ale už aj snúbenci.
Ide zatiaľ o návrh, ktorého konečná podoba nie je uzavretá. Dohody uzavreté podľa doterajšej úpravy tým nie sú dotknuté, pri rozhodnutiach s dlhším horizontom je však vhodné o pripravovanej zmene vedieť.
|
Spíšeme dohodu vo forme, ktorá obstojí Či chcete rozsah bezpodielového spoluvlastníctva rozšíriť, zúžiť, odložiť jeho vznik alebo upraviť správu spoločného majetku, prejdeme s Vami, čo je vo Vašej situácii možné a aké to bude mať dôsledky — vrátane účinkov voči veriteľom a zmluvným partnerom. Notársky úrad Stará Vajnorská 8, Bratislava III. |
Právne predpisy citované v článku
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník — § 40 ods. 1, § 40a, § 143, § 143a ods. 1 až 3, § 147, § 148 a nasl., § 149 a § 150 (vyporiadanie)
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) — § 46 a nasl. (notárske zápisnice o právnych úkonoch)
Návrh nového Občianskeho zákonníka — v legislatívnom procese, navrhovaná účinnosť od 1. 7. 2027
Text je spracovaný podľa právneho stavu k 30. septembra 2026. Má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci. Aktuálne ceny nájdete v cenníku úradu.
JUDr. Martin Vlha, PhD., notár · Notársky úrad Stará Vajnorská 8, Bratislava III
